Pravda je, že zo Slovenska odchádza študovať na vysokú školu do zahraničia čoraz viac študentov. Podľa dát OECD to bolo v roku 2006 cez 23 tisíc slovenských vysokoškolákov, kým v roku 2010 už cez 33 tisíc vysokoškolákov, čo tvorilo približne 16 % zo všetkých slovenských vysokoškolských študentov na Slovensku. Slovenskí študenti študujúci na vysokých školách v krajinách OECD | Create infographics
Niektorí by najradšej tento stav označili za alarmujúci a hneď by obvinili zlú a najmä zhoršujúcu sa kvalitu školstva ako dôvod číslo jedna tohto javu. Priznávam, že nejeden študent, vrátane mňa, odišiel zo Slovenska najmä za lepším vzdelaním, no nemusí to platiť pre všetkých. Práveže až dve tretiny zo študentov v zahraničí študovali v Českej republike, ktorá má okrem pár výnimiek vzdelávací systém na podobnej úrovni ako my na Slovensku. Navyše platí, že návratnosť investície do vysokoškolského vzdelania pre jednotlivca, meraná cez vnútorné výnosové percento, je na Slovensku jedna z najvyšších z pomedzi všetkých krajín OECD. Je teda otázne či všetci odchádzajú iba za kvalitnejším vzdelaním. Podľa mňa je tento trend skôr pozitívny a je pravdepodobnejšie, že stále viac z nás si môže dovoliť študovať v zahraničí a využiť šancu načerpať nové skúsenosti, poznať nové kultúry a ľudí, ktorí nám rozšíria obzory.
Komplexné prieskumy a dáta o Slovákoch v zahraničí chýbajú aj keď napr. zdravotné poisťovne pravdepodobne majú informácie práve o tom, či sa Slováci študujúci v zahraničí vrátili po skončení štúdia pracovať naspäť na Slovensko. Napriek tomu, že na toto vyhlásenie nemám presné dáta, dovolím si aj na základe vlastnej skúsenosti povedať, že niektorí Slováci sa po štúdiách pomaly vracajú domov a celkom sa im darí. V slovenskej pobočke Googlu takých nájdete niekoľkých, taktiež v štátnej správe na IFP alebo v Národnej banke, ale aj v neziskovom sektore napr. v Transparency alebo v INEKU. Slováci so zahraničnou školou sú vyhľadávanou cieľovou skupinou head-hunterov a to nielen pre skúsenosti z vysoko konkurenčného prostredia, ale neraz i pre nezabudnuté odhodlanie meniť veci na Slovensku k lepšiemu.
Možností ako sa vrátiť je veľa, napr. ja som sa vrátil na Slovensko prostredníctvom neplatenej ročnej stáže, v Kancelárii NRSR. Aj keď v USA platí, že absolvent vysokej školy s ukončenou stážou počas štúdia zarába po škole o 15% viac ako jeho spolužiak bez stáže, ja som hľadal najmä zmysluplnú stáž, ktorá by súvisela s mojím zameraním štúdia. Stáž mi nakoniec pomohla vybudovať si sieť kontaktov na Slovensku a otvorila tak dvere k dlhodobejšiemu návratu.
Verejný sektor spolu s biznisom dnes ponúkajú viacero druhov stáží pre študentov na Slovensku. V LEAF pomáhame nadizajnovať a sprostredkovať stáže, ktoré by mohli byť zaujímavé aj pre slovenských študentov v zahraničí, a to nielen zaujímavým a ohodnoteným projektom, ale aj menami ako je spomínaný Google, PwC, Heineken či Transparency Slovensko. Týmto spôsobom sa nesnažíme len vyplniť čas pár študentom, ale veríme, že brain-drain je možné kvapku po kvapke zmierniť.
Verejný sektor má však oveľa väčší potenciál, ktorým by mohol mladým Slovákom v zahraničí ukázať relevantnú alternatívu na Slovensku. Výborným spôsobom bolo rozbehnuté v roku 2006 štipendium M.R. Štefánika, ktoré bolo zamerané na vyslanie kvalitných študentov na školy v zahraničí s podmienkou, že sa po skončení školy zaviazali pracovať v štátnej správe. Nedávno prišla Slovenská Akadémia Vied so štipendiom pre mladých vedcov, ktorí by sa chceli vrátiť naspäť na Slovensko. Napriek tomu, že oba príklady môžu mať svoje „muchy", dal by sa na nich vystavať komplexnejší program financovaný v novom programovom období z eurofondov. Bol by užitočnejší ako väčšina projektov platených z podobných zdrojov.
Som si istý, že počet slovenských vysokoškolákov v zahraničí bude aj naďalej rásť no verím tiež, že v nastolenom trende sa nepoľaví a stále viac inštitúcií a firiem na Slovensku si bude uvedomovať a využívať potenciál takýchto študentov.