Spolu s projektom Udacity (taktiež zo Stanfordovej univerzity) a edX (projekt MIT a Harvardovej univerzity) sú lídrami nového revolučného trendu vo vysokoškolskom vzdelávaní, v tzv. MOOC - massive open online courses (v masívnych otvorených online kurzoch). O čo ide? Hlavný cieľ zakladateľov Coursery je podľa slov Daphne Koller, riešenie globálnych problémov súčasného sveta ako je zvyšovanie nákladov na vzdelanie, rastúca nezamestnanosť alebo boj s chudobou prostredníctvom rozšírenia najkvalitnejšieho vysokoškolského vzdelania nie tisícom vyvoleným, ale miliónom študentom po celom svete a bezplatne.
V marci tohto roku spustili prvých 12 online kurzov, okrem iných aj Počítačová veda 101 a Úvod do Logiky zo Stanfordovej Univerzity alebo Modelové uvažovanie z University of Michigan. Z pôvodných štyroch je dnes už 17 prevažne amerických univerzít a cez Courseru ponúkajú celkovo 116 kurzov v 16 študijných oblastiach od informatiky, cez štatistiku, ekonómiu, sociálne vedy, biológiu až po manažment. Obrovský dopad Coursery na vzdelávanie podporuje fakt, že za prvé 4 mesiace existencie webovej stránky majú zapísaných milión študentov zo 196 krajín sveta, pričom jeden študent je zapísaný v priemere na dvoch kurzoch. Ešte šokujúcejšie vyznie konštatovanie Andrewa Ng, že ak by chcel svojich 100 tisíc študentov na online kurze Machine Learning nechať prejsť rovnakým kurzom priamo na Stanforde tak by mu to s ročníkom o 400 študentov trvalo asi 250 rokov.
Čo sa týka kvality kurzov tak je nutné sa zatiaľ spoľahnúť na univerzity, ktoré ponúkajú svojich pedagógov do kurzov a svoje meno ako garanciu kvality. Všetky zo zakladajúcich štyroch univerzít (Stanfordova univerzita, Princetonská univerzita, Univerzita Michigan a Pennsylvania) sa nachádzajú medzi najlepšími 25 univerzitami známeho Šanghajského rebríčka TOP 500 univerzít. Z dnešných 17 univerzít sa nachádza v najlepších 25 univerzitách rovnakého rebríčka presne 10 univerzít. Dá sa povedať, že kvalita kurzov je teda na špičkovej svetovej úrovni.
Ako fungujú samotné kurzy? Päť až desať týždňové kurzy sú podobne ako na fyzickej vysokej škole rozdelené na prednášky, diskusie, domáce zadania a záverečné skúšky. Každotýždňové dvojhodinové videoprednášky sú rozkúskované do 8-15 minútových tematických segmentov a sú dopĺňané opakovaním cez jednoduché overenie vedomostí už počas samotného videa. Okrem domácich zadaní vo forme testov alebo esejí je k dispozícií literatúra na prípadné rozšírenie si vedomostí z prednášky. V prípade úspešného ukončenia kurzu, na čo sa väčšinou vyžaduje minimálne 70% z celkového počtu bodov z domácich zadaní a záverečného testu, dostane absolvent elektronický certifikát od inštruktora a Coursery (v niektorých prípadoch aj samotnej univerzity). Práve takýto certifikát by mal podľa zakladateľov Coursery pomôcť absolventom ich kurzov s hľadaním zamestnania.
Najdôležitejším ponaučením ale ostáva, že prostredníctvom takýchto technológií sa radikálne zvyšuje dostupnosť kvalitného vzdelania prakticky pre kohokoľvek bez ohľadu na pôvod, pohlavie alebo sociálne postavenie. Poslednou otvorenou otázkou zostáva či a ako sa zakladateľom podarí stránku z dlhodobého hľadiska financovať. Podľa predbežných plánov sa pohrávajú s alternatívou spoplatnenia vydávania certifikátov, ale napríklad aj s predávaním služieb pre potenciálnych zamestnávateľov absolventov, ktorí by mali záujem o podrobné informácie o výsledkoch jednotlivých absolventov. Každopádne globalizácia sa týmto dostala aj do jedného z posledných menej dotknutých odvetví a bude zaujímavé sledovať kam táto „revolúcia" posunie nielen celosvetové, ale aj slovenské vysoké školstvo.
P.S. Zoznam najväčších inovačných projektov vo vzdelávaní podobných Coursere nájdete tu.
P.P.S. Podobne užitočný projekt pre základné a stredné školy je Khan Academy, ktorého videá sú k dispozícií dokonca so slovenskými titulkami.