Nezamestnanosť podľa Čaploviča

Autor: Marián Zachar | 23.4.2012 o 8:00 | Karma článku: 10,52 | Prečítané:  3260x

Nový minister školstva D. Čaplovič stihol od nástupu do funkcie prezentovať niekoľko nápadov pre kvalitnejšie školstvo. Väčšina jeho výrokov už našla kvalitnú a vyargumentovanú odozvu, ale ten nedávny o nekvalitných vysokých školách a masách nezamestnaných mladých ju už nenašiel. Aj keď to sú bezpochyby reálnejšie a vážnejšie problémy školstva ako veľký počet gymnázií tak popis problému a hľadanie možných riešení dopadlo rovnako.

Vysvetlenie vysokej nezamestnanosti mladých podľa D. Čaploviča patrí k populárnemu a pre Slovensko nebezpečnému pridaniu sa k väčšinovému názoru: "V Európskej únii sme tretí odspodu v nezamestnanosti mladých ľudí do 24 rokov. Až 35 percent z nich je bez práce. Tento fakt nekopíruje iba dosahy celosvetovej krízy. Odráža nekvalitu nášho vzdelávacieho systému." Aké sú teda fakty? Odpoveď pripájam v nasledujúcich grafoch:

Pomer medzi kvalitou základných škôl a nezamestnanosťou mladých

Pomer medzi kvalitou vysokých škôl a nezamestnanosťou mladých

Pomer medzi nezamesntnanosťou a nezamestnanosťou mladých

Čo z nich vyplýva?

Vývoj miery nezamestnanosti mladých odráža najmä vývoj celkovej miery nezamestnanosti v krajine (tretí graf). Nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ a všetkých jej členských štátoch.

Jediné medzinárodne porovnateľné kritérium kvality školstva je dnes meranie čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramostnosti na základných školách PISA. Z porovnania vzťahu výsedkov v PISE a nezamestnanosti mladých (prvý graf) vyplýva, že iba 4% z parametra nezamestnanosti mladých je možné vysvetliť prostredníctvom kvality školstva. Teda vzájomná korelácia je blízka nule.

Keďže zatiaľ neexistujú medzinárodné indikátory priameho merania kvality stredných alebo vysokých škôl, ktoré sú kľúčové v príprave na trh práce (na vysokých školách to bude čoskoro projekt OECD AHELO), tak na porovnanie vzťahu nezamestnanosti mladých s kvalitou vysokého školstva školstva som použil počet vysokých škôl v Šanghajskom rebríčku na milión obyvateľov. Z korelácie z druhého grafu vyplýva, že 16% z parametru nezamestnanosti mladých je možné vysvetliť prostredníctvom kvality vysokých škôl. To znamená, že nezamestnanosť mladých je približne 5 krát viac ovplyvnená celkovou zamestnanosťou ako kvalitou vysokých škôl resp. 20 krát viac celkovou zamestnanosťou ako kvalitou základných škôl.

Kľudne by sa teda mohlo stať, že na Slovensko príde univerzita ako Harvard, Univerzita Komenského by sa dostala na úroveň Karlovej Univerzity a zázračne by sme zreformovali základne školy na úroveň tých fínskych a s nezamestnanosťou mladých by to pohlo iba minimálne. Ak by sa ale pre zmenu znížila celková nezamestnanosť tak sa učite zníži aj nezamestnanosť mladých. Napriek tomu meranie korelácie medzi kvalitou školstva a nezamestnanosťou je celkovo nedokonalé nakoľko existujú iba nedokonalé ukazovateľe kvality.

Nechcem tým povedať, že netreba zvyšovať kvalitu vysokých alebo stredných škôl. Slovensku neostáva okrem zvyšovania kvality ľudských zdrojov veľký výber na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti. Chcem tým, ale povedať, že netreba stigmatizovať celé školstvo ako neschopnú časť ekonomiky - to nepomôže ani k proreformnej nálade v školstve, ani zlepšeniu dnešnej situácie. Treba porozne identifikovať problémy v školstve a analyticky hľadať na ne riešenia. Netreba iba otvorene počúvať väčšinu a napr. rušiť vysoké školy s cieľom tak zvýšiť kvalitu ostatných (po pár dňoch sám D. Čaplovič potvrdil, že to nepôjde). Kvalite školstva to nepomôže a nezamestnanosť mladých to pravdepodobne nezvýši.

Čo s tým teda?

Na zvýšenie zamestnanosti mladých sa treba zamerať najprv na zvýšenie zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Túto tému prenechám iným. Na čo je nutné sa zamerať v súvislosti so vzdelávaním?

Nezamestnanosť podľa vzdelania

Dlhodobo platí, že čím vyšší stupeň vzdelania, tým vyššia pravdepodobnosť zamestnať sa. Na druhej strane pre Slovensko platí alarmujúca obrovská nezamestnanosť ludí s najvyšším ukončeným základným vzdelaním, ktorá je dlhodobo najhoršia zo všetkých krajín OECD aj .

Taktiež je nevyhnutné pokračovať v zvyšovaní kvality a najmä efektívnosti vysokého školstva. Nedávny posun nastal za predchádzajúceho ministra Jurzycu keď sa podarilo zozbierať veľké množstvo dát o uplatniteľnosti absolventov stredných a vysokých škôl a tie treba naplno využiť a podrobne zanalyzovať. Podľa nich platí, že niektoré vysoké školy majú na Slovensku nezamestnanosť absolventov okolo 10%. Platí aj to, že niektoré stredné odborné školy majú nezmestnanosť absolventov až 60-70% a gymnázia aj 30-40%. Práve kvôli takýmto školám treba kvalitu určite zvyšovať.

Treba zistiť čo majú spoločné stredné a vysoké školy, ktoré produkujú veľké množstvo nezamestnaných. V prípade stredných škôl je na ministerstve pripravená v šuflíku úprava normatívneho financovania, ktorá by zohľadňovala uplatnenie absolventov jednotlivých škôl v praxi. Treba dokončiť začatú analýzu návratnosti vynaložených prostriedkov štátu podľa jednotlivých vysokých škôl/odborov. A nakoniec treba neefektívne a zároveň drahé odbory spoplatniť, aby sa zvýšila efektívnosť štátnych výdavkov (ale aby ostala zachovaná sloboda výberu) a aby boli študenti reálne demotivovaní hlásiť sa na neperspektívne odbory.

O nefektívnych a drahých odboroch a o snahách regulovať prijímanie študentov nabudúce.

 

P.S. Nižšie pripájam grafy k dlhodobému vývoju nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých na Slovensku a v EÚ.

Nezamestnanosť SR

Nezamestnanosť EU

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?